Rozhovor dvoch detí
/anonym/
V brušku tehotnej ženy boli dvojičky. Prvé dieťa sa spýtalo druhého:
– Ty veríš v život po narodení?
– Určite. Niečo po pôrode musí byť. Možno sme tu hlavne preto, aby sme sa pripravili na to, čo bude potom.
– Hlúposť, žiadny život po pôrode nie je. Ako by vôbec mohol vyzerať?
– To presne neviem, ale určite tam bude viac svetla ako tu. Možno budeme behať po vlastných a jesť ústami.
– No to je teda nezmysel! Behať sa nedá. A jesť ústami, to je úplne smiešne! Živí nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti poviem: Život po pôrode je vylúčený – pupočná šnúra je už teraz priveľmi krátka.
– Ale nie, určite niečo bude. Len to asi bude všetko trochu inak, ako sme si zvykli tu.
– Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode nevrátil. Pôrodom proste život končí. A vôbec, život nie je nič viac, ako len dlhá stiesnenosť v temnote.
– No, ja presne neviem, ako to bude po pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme mamu a tá sa o nás postará.
– Mama? Ty veríš na mamu? A kde by tak podľa teba mala byť?
– No predsa všade okolo nás! Veď v nej a vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec neboli.
– Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikdy nevidel, takže je jasné, že žiadna nie je.
– No ale niekedy, keď sme ticho, môžeš ju počuť ako spieva alebo cítiť ako hladká náš svet. Vieš, ja si skutočne myslím, že skutočný život nás čaká až potom…
Pán Boh – Stvoriteľ i Spasiteľ
Na vznik sveta a života sú mnohé názory, ale všetko sú to len teórie (napr. Darwinova evolučná teória). Teórie o postupnom vývoji sa dostali a dostávajú do kontrastu s mnohými vedeckými názormi. Viacerí vedci pri skúmaní pôvodu života napokon narazili na termín Boh a na svedectvo Biblie o stvorení sveta. Prišli na to, že biblická správa o stvorení neba i zeme, rastlín i zvierat a o stvorení človeka vôbec nie je v rozpore s objavmi modernej vedy.
Biblia, Božie Slovo, nepredstavuje Boha len ako Stvoriteľa. Úprimný človek vidí v ňom ako v zrkadle aj seba a svoje vnútro. Poznáva svoju hriešnosť, cíti vedomie viny a prinajmenšom tuší, že raz sa bude zo svojho života zodpovedať svojmu Stvoriteľovi.
Boh sa dáva Svojmu stvoreniu poznať ako Spravodlivý Sudca. V snahe upokojiť svoje svedomie sú mnohí ľudia schopní urobiť výnimočné činy a priniesť veľké obete. Ľudia na celom svete vytvorili rôzne náboženstvá, ktoré však pôsobia len ako utišujúci liek na bolesť pokazeného zuba. Bolesti ustúpia, ale kaz zostáva. Ani dobré kresťanské úkony nemôžu zachrániť človeka od hriechu a spravodlivého Božieho súdu.
Boh ale nechce, aby ľudia večne zahynuli. Je Láska, a preto poslal Svojho Syna, aby spravodlivý Boží Syn zomrel za naše hriechy. Potrebujeme vnútornú premenu! Potrebujeme znovuzrodenie – vedomé rozhodnutie, vyznanie hriechov a vieru v ukrižovaného a vzkrieseného Spasiteľa. Len Kristus je cestou k odpusteniu a novému životu. Ponúka spasenie. Je to dar, za ktorý sa neplatí. Ten, kto Ho vierou prijme, bude zachránený a stane sa Božím dieťaťom. Kto tak nespraví, večne zahynie.
Boh dal do našich sŕdc vedomie večnosti. Skutočný zmysel života človek nájde len vtedy, keď sa zmieri s Bohom a prijme Pána Ježiša Krista.
Daniel Mojžiš